PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Milujem HATEBREED, zbožňujem CROWBAR, riadne si vychutnávam to, čo na svojom debute stvára kapela vedená hlavnými postavami týchto formácií a vy si budete tiež, ak ste podobne zaláskovaní. Myslím, že ako stručná a výstižná recenzia by stačila aj táto úvodná veta, lenže to by som pre budovu, v ktorej sídli Metalopolis nezarobil ani na vodu do sprchy prehnane čistotného kolegu Mildu, takže na to poďme trochu obšírnejšie.
Pred zhruba tromi rokmi po európskej šnúre HATEBRED a CROWBAR, na ktorej sa speváci týchto výnimočných hudobných telies spriatelili, padol návrh na vytvorenie bočného projektu. Keďže takých návrhov prichádzajú v hudobnej branži dnes a denne desiatky, ak nie stovky, páni to celé dohnali do extrému tým, že o celom pláne povedali anglickým médiám. Od toho momentu už nebolo cesty späť - CROWBREED či HATEBAR sa zakorenili v mysliach nedočkavých fanúšikov a páni muzikanti, ak nechceli mať na svedomí sludgecoreovú "Chinese Democracy", museli nájsť voľné okienka vo svojich natrieskaných kalendároch a dať sa do roboty. Výsledkom ich snaženia je regulérna kapela KINGDOM OF SORROW, rovnomenný debutový album a aktuálne americké turné.
KINGDOM OF SORROW až prekvapujúco v ničom neprekvapujú tých z nás, čo máme pomerne dobre napočúvanú tvorbu oboch hlavných ťahúňov formácie. Tradičný rev Jameyho Jastu (občas kombinovaný so zaujímavou snahou o spev) do klasicky pomalých, bahenných riffov CROWBAR a naopak zlomený, smutný vokál Kirka Windsteina do hatebreedovských (hm... alebo slayerovských?) gitarových zásekov, striedanie sludge-doomových postupov s hácečkovými aranžmánmi a dynamikou skladieb - to všetko síce pôsobí pre uši fajnšmekrov pomerne očakávane a rutinérsky, no na druhej strane rovnako tak impozantne a pôsobivo. Kvalitne odvedená práca v tomto prípade nemusí ohurovať originalitou. KINGDOM OF SORROW naplnili naše očakávania až po samotný okraj, treba však povedať, že to povestné "niečo naviac" akosi absentuje. Škoda, že synergický efekt nefunguje vo všetkých skladbách tak dobre, ako v najlepšom songu na celom albume - "Screaming Into The Sky" (tomuto hovorím priama zrážka CROWBAR a HATEBREED!), vynikajúcej "Piece It All Back Together", smutno-krásnej rezačke v parádnom strednom tempe "Grieve A Lifetime" či nádherne valivej "Buried In Black", ktoré sú skvelým príkladom interesantnej hudobnej škatuľky "sludgecore". V podaktorých zárezoch príliš krátkeho albumu žiaľ zostalo len pri slovíčku "core".
Zostáva preto dúfať, že sa páni v budúcnosti viacej nájdu práve v takýchto v silných skladbách a menej energie vybijú v kompozíciách takmer zameniteľných s aktuálnou tvorbou HATEBREED ("Led Into Demise", "Free The Fallen", "Lead The Ghosts Astray"). Kráľovstvu, v ktorom vládne večná bolesť a utrpenie jednoducho viacej pristane pomalšie, menej dynamické tempo bez výrazných hécéčkovo-boxerských cvičení. Nehovoriac o textoch, v ktorých sa obaja páni presne držali svojich obľúbených tém - životných bojov, prehier a strát, nekonečného žiaľu a smútku. KINGDOM OF SORROW v žiadnom prípade nesklamali, nebyť pár kúskov, ktoré sa hodia iba do mošpitu, mohlo byť konečné hodnotenie oveľa priaznivejšie.
Keď sa tvrdí chlapi rozhodnú, že budú smútiť a plakať, nemali by zbytočne zatínať päste a rozdávať údery.
7,5 / 10
Kirk Windstein
- gitara, basgitara, spev
Jamey Jasta
- spev
Steve Gibb
- gitara
Derek Kerswill
- bicie
1. Hear This Prayer For Her
2. Grieve A Lifetime
3. Piece It All Back Together
4. Led Into Demise
5. Demon Eyes (Demonized)
6. With Unspoken Words
7. Free The Fallen
8. Screaming Into The Sky
9. Lead The Ghosts Astray
10. Begging For The Truth
11. Buried In Black
Vydáno: 2008
Vydavatel: Relapse Records
Stopáž: 38:38
Produkce: Zeuss
Studio: Planet Z Studios
-bez slovního hodnocení-
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.